• logo2
  • My profile
  • is empty
    in 0.00,- €
IMOTHEP CARPBAITS SLOVENSKO | Oficiálna stránka
 Odporučte nás
  • Share the positive experience of our cooperation and recommend us to your friends and acquaintances:
 Online status

Lukáš Pravda - Stále sa máme, čo učiť

  • Added: 15.01.2020   |   21 readings / views

Ako každý rok končím sezónu na jednej maďarskej vode, ktorá mi prirástla k srdcu. Posledná týždňová výprava v roku musí stáť za to, preto si vyberám revír, kde viem, že pláva kvalitná osádka rýb a ja môžem mať možnosť si chytiť nejakého miestneho mohykána, užiť si to naplno a ukončiť sezónu s pocitom zadosťučinenia a uspokojenia.

Rezerváciu som si musel spraviť skoro rok dopredu, lebo táto voda je nesmierne vyťažená a pod stálym tlakom zahraničných, ale aj miestnych rybárov. Vždy sa snažím spraviť rezerváciu na november - menej ľudí, chladnejšie počasie, ktoré dáva predpoklad na chytenie veľkej ryby, no, ale aj z dôvodu, že sa už môže používať čln, vyvážať, zdolávať z člna. Každý rok sa snažím pozvať na túto rybačku nejakého iného kamaráta, oslovil som pár ľudí, ruka dala ruku a tentokrát som sa dohodol s čerstvým majstrom Slovenska v love kaprov, človekom ktorého poznám už dlho, chytá síce za inú značku, ale práve to má svoje čaro, uvidím inú taktiku, iné myslenie a iný spôsob lovu. Pozvanie prijal Erik Nudzík, mladý nádejný kaprár, plného odhodlania, optimizmu.

Začali sme spolu všetko riešiť, dolaďovali detaily, zisťovali, čo ryba prijíma, čo tam práve funguje. Môžem Vám úprimne povedať, že na túto vodu sa vždy teším ako malý chlapec, riešim si veci úplne inak ako na ostatné rybačky, všetko plánujem do posledného detailu.

Zmena! Veľká zmena. Po kamarátovom telefonáte, ktorý mi oznámil, že vzhľadom na teplejšie počasie správca posúva dátum odkedy sa môže vyvážať a používať čln. Ostal som sklamaný, nahnevaný. Čo teraz? Všetko je inak. Nevravím, že som nikdy nenahadzoval, ale nie som v tom nejaký preborník a na tejto vode sa musí hádzať aj cez 120 m, no to som nikdy neskúšal. Po dohode s Erikom a dvoch dňoch prmýšlania sme skonštatovali, že ideme do toho a popasujeme sa s tým. Berieme to ako ďalšiu výzvu, ktorú treba prekonať. Všetky moje prípravy vyšli nazmar a mohol som riešiť všetko od začiatku. Samozrejme som musel doriešiť kvalitný odhodový silón o hrúbke maximálne 0, 26 mm, no s tým mi pomohla Martina z Tornáda, ktorej chcem týmto zároveň poďakovať za skvelý prístup a odbornú konzultáciu. Dosť podstatné boli nahadzovacie olová, ale asi najviac mi dali zabrať montáže. Potreboval som docieliť tuhšiu montáž, aby som sa to nemohlo nijak domotať, no zároveň, aby nebola nápadná, najdôležitejšie bolo, aby som dosiahol vlastnú spokojnosť, nechcel som byť nespokojný a čakať s pocitom snáď je to na dne v pohode. Pomaly máme všetko pripravené, Erik zaobstaral kvalitnú karbonovú kobru a 5 librovú spombovú palicu. Bože, keď  som to videl, ja vôbec nie som naučení na takéto tvrdé veci, keďže používam 10ft 2lb paličky, s ktorými si všetko vychutnávam.

Kŕmenie- som rád, keď si spravím gule sám, vždy si niečo vymyslím, čo predpokladám, že by mohlo fungovať a ryba by to akceptovala. Tento krát som siahol po firme Imothep, majiteľ Dalibor mi poradil nejaké veci, niečo sme si spolu prešli. Zobral som si od nich mixy Luxor, ktorý je asi najprirodzenejší mix a Cheops Red postavený úplne odlišne ako iné firmy. Práve tieto veci ma presvedčili a zdali sa mi najvhodnejšie na túto vodu a toto ročné obdobie. Verím veciam iným, odlišným, práve to by mohol byť ten správny kľúč k úspechu. Trošku som si ich doladil ešte podľa mojich predstáv a mám všetko pripravené.

Celý týždeň hlásia pekne a ustálené jesenné počasie, z čoho som bol veľmi rád. Plného odhodlania sme dorazili a hneď sme začali riešiť veci, prvé na rade boli bójky. Ako jediná logická možnosť zabojkovať bolo jeden na vode a druhý skúšať hádzať, aby sme zistili pokiaľ to môžme položiť. Po pár hodoch som ostal prekvapený, ako nám to ďaleko lieta, zabojkovali sme a zakrmili. Všetky palice pripravené a môžme ísť na to, ešte teraz sa usmievam, keď som nahodil a zistil akú školácku chybu sme spravili, nie a nie dohodiť k bójkam. My sme totiž to všetky diaľky skúšali bez montáží a bez guličiek, takže nám to lietalo 15-20 m pred bójky. Nevadí, nejak sme to predýchali, však si to vieme posunúť večer, keď je určený čas a môžme ísť na vodu zakŕmiť. Ono všetko je na niečo dobré aj takéto chyby, lebo sme riešili všetko v ošiali a na takéto niečo sme nemysleli. Chybami sa človek učí a verím tomu, že druhýkrát sa mi to nestane. Mal som ešte jeden maličký problém alebo skôr obavy zo zdolávania. Na móle sme mali 6 palíc a veľmi málo miesta, bál som sa, že pri zdolávaní nám ryba zoberie aj druhé palice, no všetko opadlo večer, keď sme zdolali prvého krásneho kapra, fajn všetko sa dá. Ani sme nečakali taký skorý záber, Erik vytiahol do rána ďalšiu nádhernú rybu, ktorá presiahla 20 kg hranicu. Toto všetko nám dodalo neskutočnú pozitívnu energiu. Pomaly, ale isto nám začali pracovať všetky prúty, každá bojka nám dávala rybu, všetko krásne ryby o ktorých mnohí len snívajú. Jedna zo zásadných vecí bolo pravidelné dokŕmenie či už kobrov alebo raketou. Lenže mne ťažké veci do rúk netreba, pomaličky som zničil všetok arzenál, jednu raketu som utopil, druhú zlomil a na druhý deň ráno rovno ďalšie dve, no čo vám poviem, hotová katastrofa. Na breh sme dostali ďalšie krásne ryby, tentokrát lysce, hodne cez 20 kg, z čoho sme mali obrovskú radosť. Ono to človeka neskutočne ukľudní, keď už 2-3 deň má takéto nádherné ryby, však pre takáto klenoty sme sem prišli. Opadne všetok stres, nie je pod takým psychickým tlakom, veci začne riešiť úplne v kľude a už si všetko vychutnáva plnými dúškami, svoj ciel má splnený a všetko ostatné už sú čerešničky na torte. Myslím, že asi veľa z vás to má tak podobne ako ja.

Tretia noc nám akosi zastala, zábery ustali, niečo sa deje. Ráno nám nabehli menšie ryby 8-10 kg, nie že by nás to netešilo, ale predsa sme sem prišli pre niečo iné. Takto to pokračovalo až do druhého dňa, unavený z nočnej šichty začínam premýšľať, čo je zle, čo ešte vyskúšať. Veľkosti som skúsil všetky, pasty, popky tiež nepriniesli zmeny. Asi je čas nechať trošku bójky oddýchnuť a nechať miesta vyhorieť, nekŕmiť a tak som aj spravil. Chcelo to úplnú zmenu, zmenu, ktorá by priniesla veľké ryby, všetko mením. Všetko som prehodil opačne, , vymenil som kŕmenie na bójke a pomohlo to. Veľká ryba je späť, opäť sme začali chytať nádherné ryby plných farieb, tie neskutočné široké chrbáty nás hnali ďalej a ďalej. Skvelou vecou, ktorá ma prekvapila bola hustá emulzia od Imothep -Secret Nil Chilli, v ktorej som máčal všetky guličky, neskutočne pálive, ale rybám to chutilo. Jedna rada, umyte si ruky prosím po aplikácií tohto dipu, pred tým, ako idete na WC, je to fakt podstatné.

Jednou z najdôležitejších vecí na dlhých výpravách je parťák-kolega, lebo s ním všetko súvisí, musíte sa na neho vo všetkom spoľahnúť. Akonáhle niekomu pípne príposluch, okamžite vstávajú obaja bez akéhokoľvek zaváhania. Všetko musí byť zohráte, každý musí vedieť, čo robiť, netreba žiadne slová, žiadne gestá, mala by to byť úplná dokonalosť. V týchto veciach som sa mohol na Erika totálne spoľahnúť, išiel ako píla, ako profík aj keď je ešte mladý, vidno, že ho to baví a nič mu nestojí v ceste stať sa skvelým kaprárom. Ďakujem Erik. Myslím si, že sme si lepší koniec sezóny ani nemohli priať, aj keď nastali zmeny, ktoré nás dali trošku dole, tie ryby stáli za všetko, nezastavili nás žiadne začiatočnícke chyby, práve naopak dodalo nám to ešte väčšiu silu riešiť veci zas inak. Nejdem písať koľko krásnych kaprov sme chytili ani váhy, lebo je to úplne zbytočné, sú to nádherné a vydreté ryby, ktoré si zaslúžia rešpekt.

Na záver mi napadla jedna myšlienka s ktorou sa stretávam všade či na fórach, na fb alebo hocikde inde, stále sa to stupňuje a už mi to lezie na nervy. Sú rôzni ľudia a ja akceptujem každý názor, ale čo z duše nenávidím je, keď ma nejaký mladý rybár presviedča alebo odsudzuje takéto vody, že sú to akvárka, kde zachytá každý, alebo ja by som na také vody nikdy nešiel. Podľa mňa to nie je vyzretý kaprár, lebo nevie vôbec o čom hovorí alebo závidí? Veľmi by ste boli prekvapení aké ťažké sú vody s takým tlakom, aká je ryba už neskutočne prefíkaná. Musíte spraviť aj nemožné, aby ste dosiahli aspoň jeden záber, viem o čom hovorím, sedel som tam pred 4 rokmi a bez jedinej šupinky, no každým rokom som viac spoznával vodu, prichádzal na veci, ktoré sú iné ako inde. Takže všetkým múdrym, všetkým zavistilivcom odkazujem jednu vec -nehrajte sa na veľkých kaprárov len cez slová, ukážte čo dokážete, nevyhovárajte sa na veci, ktoré sú úbohé, ako napríklad mňa by tam nikto nedostal, tam by som nikdy nešiel. Písať a rozprávať nestačí. Dokáž, čo je v tebe alebo sa bojíte? Týmto by som ponúkol jednu výzvu, nech sa ozve najväčší skeptik, najzarytejší odporca, najväčší búchač do pŕs, ktorý dokáže len písať. Kontaktuj ma a ja si to s tebou rozdám na hociakej vode.

Ja som si túto rybačku užil do poslednej chvíle, spravil som všetko aby som dosiahol takýto výsledok, som sám so sebou spokojný, cítim sa naplnený a želám to každému aj neprajníkom.

                                                                                                                                                        Lukáš Pravda